Prečo som sa stala praktickým lekárom Bachových kvapiek.

Stála som na útese a rozhodla som sa skočiť, aj keď som netušila či budem lietať, ako pristanem a či mám vôbec padák...

Niekedy musíme sedieť v tmavom mieste, niekedy musíme žiť v napätí. V skutočnosti si myslím, že prežiť niečo ťažké, je jediný spôsob, ako sa skutočne stať silnejšími. Možno som moju "horu" dostala, aby som mohla ukázať ostatným ľuďom, že môže byť prenesená. Bojovníčka, ktorý prešla ťažkými časmi... tak budú ostatní vedieť, že sa môžu niekam dostať.

V skutočnosti sa mi podarilo 10 rokov predstierať, že som v poriadku a mám všetko pod kontrolou. Pravdou bolo, že som trpela. Deň čo deň som bojovala s pocitmi strachu, nedôstojnosti, nehodnosti, viny, hanby, samoty a opustenia. Sprevádzal ich nedostatok sebadôvery a otázok o naozajstnej dôvere...

Žijeme vo svete, kde sa duševné zdravie stalo STIGMOU. Všetko čo počujete, je, že by ste na to, čo vás trápi, mali zabudnúť a ísť ďalej. Ale čo ak sa to nedá? Čo ak vás niečo zlomilo a pritlačilo až na zem tak, že nemôžete ísť ďalej? A nikto viac nemá záujem počúvať o vašich problémoch. Napokon sa stiahnete do úzadia a trpíte osamote. Ale ako dlho sa také niečo dá vydržať? Až kým Vás to úplne nezlomí.

Počas môjho života som sa musela vyrovnávať s viacerými stratami. Prežila som zážitky blízkej smrti a domáce násilie (sexuálne, duševné, emocionálne, fyzické aj finančné). Výsledkom bola dlhodobá trauma, posttraumatická stresová porucha, úzkosť a depresia. Snažila som sa to zvládnuť a vyliečiť pomocou zmeny stravy, jogy, meditácie, vizualizáciou, čítaním psychologických kníh, afirmáciami, liečením s kryštálmi, štúdiom budhizmu – na ten dlhý zoznam tu nie je dosť miesta. Skúšala som všetko a čokoľvek, len aby som sa cítila lepšie a pomohla svojej ustarostenej duši. Teraz chápem, že som sa zaoberala len symptómami. Nikdy som sa nesústredila na prvotné príčiny svojich problémov.

To, ako som žila, ovplyvnilo všetky moje vzťahy. Nedokázala som ani chodiť do práce a každodenný život bol pre mňa príliš náročný. Vtedy som sa ocitla v "temnej noci duše", kde všetko, čo som pochovala hlboko do svojho vnútra, vyšlo znova na povrch. Po emocionálnej, fyzickej a psychickej stránke som sa cítila ako na kolotoči tak, ako nikdy predtým. Začala som mávať záchvaty paniky a prežívať silnú úzkosť. Kvôli týmto problémom som sotva vyšla z domu. Desilo ma stretnutie s ľuďmi a z vonkajšieho hluku som sa išla zblázniť. Trpela som nespavosťou, mávala som nočné mory, prenasledovali ma spomienky, od hnevu až po hlboký smútok, strach, bolesť , hanbu, vinu, zúfalstvo - to všetko spolu aj po jednom. Psychické utrpenie malo za následok viacero fyzických problémov - syndróm dráždivého čreva , bolesť kĺbov, časté močenie, zmätenosť, búšenie srdca, bolesť na hrudníku a mnoho iných. Prežívala som doslova peklo.

Nakoniec som usúdila, že nemám inú možnosť, len vyhľadať odbornú pomoc. Môj stav bol úplne mimo kontroly. Môj praktický lekár mi povedal, že na stretnutia so psychológom budem musieť čakať asi rok. Ale ja som nemohla čakať rok!

Potom som sa dopočula o jednej Nadácii pre ženy a zatelefonovala som im. Pracovníčka nadácie sa ma počas nášho stretnutia opýtala, či užívam nejaké antidepresíva, ktoré by mi pomohli zmierniť tieto moje pocity. Povedala som nie, pretože moje trávenie bolo tak otrasené, že som ani nedokázala udržať tabletku v žalúdku. A potom sa ma opýtala: „A čo Bachove kvapky, vyskúšali ste ich niekedy?“

Tento krásny dar v podobe kvapiek od Dr. Bacha prišiel ku mne v pravom okamihu. Budem za to navždy vďačná. Sila esencií z kvetov prenikla na dno môjho hlbokého utrpenia a priviedla ma k milosrdnému uzdraveniu. Od mojej nevedomosti o Bachových kvapkách až po túžbu, ktorá ma donútila dokončiť proces a stať sa praktickým lekárom Bachových kvapiek.

Návrat späť do harmónie života, pravdaže, trval nejaký čas. Veď zoznam toho, čo bolo potrebné uzdraviť, bol naozaj dlhý. Postupne som si však začala všímať, že už neplačem. Prestala som sa vo vnútri neustále zaoberať vnútornými argumentami. Zmizli aj nočné mory a opakujúce sa bolestivé spomienky. Prestala som žiť v minulosti. Pochopila som a bola som schopná odpustiť a nechať to ísť. Konečne som prestala žiť ako na horskej dráhe. Všetky negatívne pocity, ktoré ma sprevádzali po dlhé roky, boli preč. Objavila som v sebe priestor, pokoj a oslobodenie od bremena, ktoré ma gniavilo. Začala som sa cítiť lepšie a pocítila som nádej. Zmizol aj strach z budúcnosti.

Teraz sa cítim byť vďačná. Vďačná, že som vždy nejako pokračovala a nikdy sa nevzdala. Sladký nektár tohto úžasného uzdravenia je ťažké opísať. Opäť som našla samú seba, aj keď som tu bola celý čas. A s tým prišla nádej a svetlo.

Môžete sa pozerať na svoju minulosť a vidieť radu chýb, vidieť len tie ťažké časy, ktoré vám život nadelil. Alebo si môžete uvedomiť, že ste prekonali nepriazeň osudu. Ste stále tu. Prešli ste si niečím ťažkým a v tom procese ste sa stali silnejšími. „ Aj ja“ sú slová, ktoré si budem navždy pamätať a bez hanby poviem niekomu, kto nesiebremeno, aké som nosila po celé roky. Teraz som silnejšia a nebojím sa povedať, že nielenže vám pomôžem niesť to, čo vás tak veľmi ťaží, no pomôžem vám to nechať odísť. Podám vám ruku a budem prvou osobnou, ktorá vám povie:

“Stalo sa to aj mne, prešla som si tým a som na druhej strane...“